MODROVÁ

Oficiálna web stránka obce

Dnes je meniny má

Farnosť a kostol


Modrováje sídlom rímsko-katolíckej farnosti, ktorá je jednou z najstarších v celom regióne. Do okruhu pôsobnosti modrovskejfarnosti dnes patria susedné obce Modrovka, Stará a Nová Lehota. V dávnejšej minulosti bola jej rozloha ešte väčšia. Pod cirkevnú právomoc kňaza sídliaceho na tunajšej fare prislúchali aj obce Lúka, Ducovéa Hubina. Kostol i fara patrili po celú dobu existencie Uhorska do ostrihomskej arcidiecézy. Od roku 1919 sa Modrovástala súčasťou apoštolskej administratúryv Trnave, ktorá bola v roku 1977 povýšená na samostatnú cirkevnú provinciu Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu. V rámci nižšieho stupňa cirkevnej správy patrí Modrovádo dištriktu Hlohovec a je jeho najstaršou farou. Do 17. storočia bola však súčasťou Nitrianskeho archdiakonátu.
O dávnej minulosti modrovskejrímsko-katolíckej fary nevieme toho veľa. Už spomínaný nápis nachádzajúci sa pravdepodobne nad vchodom do kostola potvrdzuje, že v roku 1157 bola postavená kostolná veža. Nevedno však, či stála samostatne, alebo ju pri stavali ku kostolnej lodi, ktorá bola ešte staršia. O starobylosti celého kostola nemožno pochybovať. Jeho patrocínium(zasvätenie) sv. Michalovi archanjelovi môže siahať i do veľkomoravskej doby a tak len podrobný archeologický a architektonický výskum nám až v budúcnosti dá uspokojivú odpoveď na viaceré otázky, na ktoré dnes ešte nevieme odpovedať. Kostol je postavený na východo-západnejosi, tak ako sa stavali vdávnej minulosti. Veľmi zaujímavý je pôdorys modrovskéhokostola. Presbytérium stojí na štvorcových základoch a je zaklenuté valenou klenbou. Na severnej strane je pristavená maličká sakristia, ktorú so svätyňou spojuje plochý gotický portálik ďatelinového typu. Sakristia má jedno románske a jedno gotické štíhle okienko široké iba 10-15 cm. Zamurované gotické okno je na východnom múre svätyne a druhé neslohové uzavreté polkruhom, na južnom múre. Pochádza pravdepodobne z neskoršej úpravy, ktorá je pod vplyvom ranej i vrcholnej gotiky. Triumfálny oblúk je jednoduchého plochého profilu zaklenutý polkruhom. Strop lodeje plochý. V lodi je badateľná prestavba, ktorej cieľom bolo zväčšiť priestor pre veriacich. Bola vykonaná ešte v 17., alebo na začiatku 18. storočia. Bočné steny vybúrali do štvorcových arkáda z vonkajšej strany pristavali nové múry, takže v severnom i južnom múre sa vytvorili slepé arkády, ktoré zväčšili šírku kostola. Loď má v arkádach po jednom obdĺžnikovom obloku ukončenom plytkým segmentom. V západnej časti lode je drevená empora. Keďže priestoru bolo i naďalej málo, vybúrali južnú zadnú arkádu a pri stavali k nej štvorcovú kaplnku. Veža kostola má zdvihnutú podstrešnú rímsu s cibuľovitou strechou. Je vybudovaná pred západnou fasádou kostola a nesie prvky ranobarokovejprestavby. Po troch stranách má po jednom obloku. V súčasnosti je vybaveniekostola po historicko-umeleckej stránke bezcenné. Súčasťou kostolného zariadenia bola až do polovice 20. storočia veľmi stará románska krstiteľnica vytesaná z kameňa. Dnes je uložená v múzeuv Novom Meste n. Váhom.

Prílohy:
Get(cirkev.pdf)cirkev.pdf725 Kb23.09.2012 20:52